Nie je žiadnou novinkou, že na VUT je dobrovoľných študentských organizácií ako maku, ale iba malé percento z celkového počtu študentov v akademickej obci si uvedomuje, že pôsobenie v jednej takej organizácií im môže vytvoriť takmer priamočiary osud.

Hovorí sa, že osud je nevyspytateľný. Nie. Určite nie úplne po piatich rokoch na VUT. Čo študent mieni, VUT a pôsobenie v študentskej organizácií mení. V tomto som sa utvrdil a myslím si, že obetovaný čas v dobrovoľnú činnosť v študentskej organizácií je úmerný zmene osudu.

Prebiehalo zbližovanie a informovanie prvákov a mne nedalo, ako je možné, že v piatok večer skupina študentov prezentuje s úsmevom pre svojich kolegov niečo do školy. Nedalo mi to natoľko, že som ich oslovil, čo pre mňa skoro autistu čo nedávno dokončil strednú, predstavovalo nesmierne úsilie už len v tom, aby som nesčervenal od hlavy až po päty.

Netrvalo dlho a objavili sa nové možnosti, ktorých sa stačilo dotknúť a nové skúsenosti začali exponenciálne narastať. Skúsenosti ako spravovanie obsahu webu študentského spolku a portálu prerástli až do administrácie. Organizovanie malých akcií pre desiatky študentov prinieslo osmelenie a zorganizovanie študentskej akcie pre dve tisícky. Z introverta sa stal trochu extrovert, ktorý nesčervenal ani pri prezentácií pred plnou aulou študentov.

Vysnená práca snov sa objavila na spravovanom študentskom portálu a nadobudnuté skúsenosti dopomohli k úspešnému pracovnému pohovoru, ešte pred absolvovaním bakalárskeho štúdia. Skoré pracovné skúsenosti priniesli nové výzvy a obzory, ale o tom možno nabudúce.

Tiež Vám to teraz príde akoby ten osud išiel nejak moc priamočiaro? Nie? Tak odporúčam vyhľadať spriaznenú študentskú organizáciu a prejaviť trochu vôle pre dobročinnosť. Nemáte na to čas? Chápem, ale skúsiť to minimálne môžete pretože Vás to nič nestojí. Teda skoro nič. Zabudol som. Čas.