Lidé

19. listopadu 2026

Držitelka prestižního grantu JUNIOR STAR Simona Dzurendová: Kvasinky jsou fascinující buněčné továrny

Simona Dzurendová | Autor: Tomáš Malcher
Vědkyně Simona Dzurendová z Fakulty chemické VUT získala prestižní grant JUNIOR STAR od Grantové agentury České republiky. Díky němu bude pět let vést vlastní výzkumný tým a zkoumat, jak mechanické vlastnosti kvasinkových buněk souvisejí s jejich metabolismem a schopností produkovat cenné látky. Za úspěchem stojí roky práce v zahraničí, hledání vlastní výzkumné cesty i náročné období přípravy projektu, během něhož pečovala o malou dceru. V rozhovoru přibližuje svůj výzkum, zkušenosti z Norska i to, jak skloubila rodičovství a vědeckou kariéru.

Získání grantu GAČR JUNIOR STAR je významným vědeckým úspěchem. Co pro vás osobně toto ocenění znamená?

Pre mňa je to predovšetkým ocenenie dlhoročnej snahy. Podmienkami získania grantu JUNIOR STAR sú predošlá vedecká a publikačná činnosť a významná zahraničná skúsenosť. Myslím si, že nie každý si dokáže úplne predstaviť, čo všetko to obnáša. Nie je to iba o tom, že človek ide pracovať na zahraničné pracovisko. Je za tým sťahovanie, riešenie rodinnej situácie, pracovných podmienok, víkendy strávené v laboratóriu a noci nad písaním článkov.

Získanie tohto grantu mi dalo istotu, že to úsilie malo zmysel, a prinieslo mi obrovskú úľavu. Zároveň mi dáva slobodu a finančné zázemie na to, aby som sa mohla dlhodobo a systematicky venovať vlastnej výskumnej téme.

Jaká byla vaše první reakce, když jste se dozvěděla, že projekt uspěl?

Dozvedela som sa to skoro ráno, v deň keď boli zverejnené výsledky. Najskôr som tomu vôbec neverila. Opakovane som kontrolovala, či sa pozerám na správnu tabuľku, a že je tam naozaj náš projekt.

Samozrejme, mala som obrovskú radosť. Najskôr som volala manželovi a potom som dala vedieť kolegom, ktorí sa do prípravy projektu tiež zapojili. Pri tejto príležitosti by som rada poďakovala Dr. Eve Slaninovej, Dr. Tomášovi Plichtovi, prof. Stanislavovi Obručovi a doc. Karlovi Sedlářovi.

Jak dlouho jste na přípravě projektu pracovala a co bylo nejnáročnější?

Myšlienka vznikala postupne, počas môjho predchádzajúceho výskumu. Pracovala som s bunkami, ktoré sa mechanicky správali odlišne, niektoré boli pevné, niektoré modifikovali bunkovú stenu a iné dokonca praskali v závislosti na ich vnútornom obsahu, alebo aj pri bežnej manipulácii, ako je napríklad centrifugácia. Hlavná myšlienka mi teda vŕtala v hlave už dlhšiu dobu. Ďalej bolo potrebné vyhodnotiť aktuálne možnosti v rámci našej univerzity, zahraničných spoluprác, viesť stretnutia ohľadom personálneho zabezpečenia projektu, metodickej prípravy a podobne.

Samotné písanie projektového návrhu trvalo priebežne približne pol roka, popri štandardnej pracovnej náplni v rámci semestru. Najnáročnejšie bolo nájsť si súvislý čas, pretože na prípravu takéhoto projektu potrebujete hlboké sústredenie a určitý pokoj. Nestačí si k tomu sadnúť na hodinu medzi dvoma ďalšími povinnosťami. A to je, samozrejme, náročné skombinovať s bežnou pracovnou náplňou, výukou a v mojom prípade aj so starostlivosťou o malé dieťa.

Projekt jste připravovala v době, kdy jste se zároveň starala o malou dceru. Jak se vám dařilo skloubit vědeckou práci s rodičovstvím?

V našom prípade sme sa s manželom rozhodli si starostlivosť o dcéru rozdeliť medzi nás oboch. Bolo naše spoločné rozhodnutie, že kým ešte Natálka nechodí do škôlky, určitú časť dňa sa jej budem venovať ja a určitú časť manžel, ktorý popri rodičovskej dovolenke pracuje na čiastočný úväzok. Snažili sme sa nájsť taký systém, aby sme obaja mohli tráviť čas s malou a zároveň pokračovať vo svojej práci a teda zabezpečiť našu rodinu. Veľkú rolu v tom odohráva flexibilná pracovná doba, keď v práci môžem začať veľmi skoro ráno a stále mi ostane dostatok času na malú v rámci daného dňa.

Zásadní roli sehrála také podpora ze strany fakulty. V čem konkrétně vám pracoviště vyšlo vstříc?

Veľmi by som chcela vyzdvihnúť podmienky, ktoré mi fakulta umožnila vytvoriť, pretože bez nich by bolo skĺbenie výskumu, výuky, prípravy projektu a rodičovstva oveľa náročnejšie.

Touto cestou by som sa chcela poďakovať pani profesorke Ivane Márovej, vďaka ktorej som sa ocitla vo výskumnej oblasti biotechnológie, a ktorá mi umožnila flexibilnejšie organizovať prácu, využívať jeden - dva dni týždenne práce z domu a vyšla mi v ústrety aj pri organizácii výuky, ktorú som tak mohla koncentrovať do určitých dní. Taktiež by som chcela poďakovať nášmu súčasnému riaditeľovi ústavu, pánovi docentovi Pavlovi Divišovi, za jeho pokračujúcu podporu a ústretovosť.

Chcela by som zdôrazniť, že práve takéto konkrétne opatrenia môžu mať pre rodičov malých detí zásadný význam. Nie vždy ide o veľké systémové zmeny. Niekedy veľmi pomôže už to, že sa dá flexibilnejšie nastaviť pracovný čas alebo organizácia výuky.

Autor: Tomáš Malcher

Váš projekt nese název Y-VISTA: Yeast Variability: Interplay of Storage, Tension and Architecture. Jak byste jeho hlavní myšlenku vysvětlila člověku, který se ve vědě příliš neorientuje?

Bunku si môžeme predstaviť ako malú továreň, ktorá sa v biotechnologickom procese dokáže množiť, rastie a počas toho produkuje rôzne látky. A práve tieto látky môžu byť pre nás cennými biotechnologickými produktmi.

Záleží na tom, na aký produkt sa zameriavame. Môže nás zaujímať biomasa buniek ako celok, alebo jej konkrétne zložky, napríklad lipidy, proteíny, pigmenty, polysacharidy alebo ďalšie zlúčeniny.

To, ako bunka rastie a aké látky dokáže produkovať, závisí od jej genetickej výbavy a od prostredia, v ktorom sa nachádza. Keď ju vystavíme stresu, jej rast sa môže spomaliť a bunka začne reagovať zmenami vo svojom metabolizme. Niekedy je to pre nás žiaduce, pretože práve v stresových podmienkach môže začať intenzívnejšie produkovať určité látky, o ktoré máme záujem.

A nás v projekte zaujíma, ako s tým všetkým súvisia aj mechanické vlastnosti bunky. Teda nielen to, aké látky obsahuje a produkuje, ale aj to, aká pevná je jej bunková stena, aký tlak pôsobí v jej vnútri a ako odoláva rôznym podmienkam.

Proč jste si jako předmět výzkumu vybrala právě kvasinky?

Kvasinky, ale mikroorganismy všeobecne, sú úžasné bunkové továrne. Sú veľmi rozmanité a dokážeme ich využívať na produkciu množstva rôznych látok. Často si pod kvasinkami predstavíme iba tie, ktoré používame pri výrobe chleba alebo piva. Ale existuje množstvo ďalších druhov, ktoré majú zaujímavé vlastnosti.

Mňa osobne veľmi zaujíma variabilita medzi jednotlivými druhmi či už kvasiniek, alebo vláknitých hub (plesní). Počas svojho pôsobenia v Nórsku som, mimo iné, pracovala s vláknitou hubou, ktorá dokázala akumulovať až približne 80 % hmotnosti svojej biomasy vo forme lipidov. Keď som videla, aká obrovská produkcia to môže byť, premýšľala nad tým, prečo sú medzi jednotlivými kmeňmi také veľké rozdiely, do akej miery možno indukovať zmeny v rámci jedného mikroorganizmu, a ako to využiť v rámci biotechnologickej produkcie.

Prečo jeden mikroorganizmus dokáže akumulovať také množstvo lipidov a iný nie? Ako to súvisí s bunkovou stenou, jej zmenami a vnútorným tlakom buniek? Ako by sme bunky mohli podporiť, aby boli odolnejšie alebo aktívnejšie? Práve tieto otázky ma postupne priviedli k myšlienke projektu Y-VISTA.

V čem je váš výzkumný přístup nový a kde by výsledky mohly najít praktické využití?

Nové je predovšetkým prepojenie viacerých uhlov pohľadu na bunky. Chceme kombinovať skúmanie mechanických vlastností, metabolickej aktivity a životaschopnosti buniek.

Kvasinky sa využívajú napríklad v potravinárskom a farmaceutickom priemysle, ale aj v ďalších oblastiach biotechnologickej výroby. Veľký potenciál vidím v optimalizácii samotných biotechnologických procesov.

Predstavme si napríklad bunky, ktoré akumulujú určitú cennú látku. Ak vieme vhodnou zmenou podmienok zvýšiť jej množstvo, môžeme získať väčší výťažok. Alebo ak dokážeme zvýšiť odolnosť buniek a zefektívniť produkciu, môžeme vylepšiť udržateľnosť a ekonomickú stránku daného procesu.

Náš projekt je zameraný predovšetkým na základný výskum. Najskôr potrebujeme pochopiť samotné mechanizmy a potom uvažujeme o konkrétnych aplikáciách.

Jaký výsledek by pro vás na konci projektu představoval největší úspěch?

Z vedeckého hľadiska by bolo veľkým úspechom, keby sa nám podarilo objasniť doteraz nepopísaný mechanizmus, ktorý priamo súvisí s variabilitou kvasinkových buniek, modifikáciou ich architektúry a bol by priamo uplatniteľný pre vylepšenie biotechnologických procesov.

Ale chcela by som zdôrazniť aj ďalšiu vec, a tou je ľudský faktor. Súčasťou projektu budú mladí vedci a doktorandi. A pre mňa by bolo veľkým úspechom aj to, keby sa aj na základe práce v rámci projektu vytvorili podmienky, ktoré povedú ku kritickému mysleniu, samostatnej práci a motivácii pokračovať vo vede.

Jak chcete vést svůj tým a jaký prostor dostanou doktorandi pro vlastní nápady?

Dôležité bolo predovšetkým to, aby sme dokázali vhodne skombinovať rôzne odbornosti. Dobrá komunikácia a celková atmosféra v tíme, pravidelné stretnutia a vzájomná informovanosť sú pre mňa veľmi dôležité.

Chcela by som, aby sme mali otvorenú komunikáciu, aby sme sa vedeli rozprávať aj o negatívnych výsledkoch a aby mali jednotliví členovia tímu priestor na nápady a sebarealizáciu.

Za jeden z hlavných cieľov doktorského štúdia považujem to, aby sa človek naučil kriticky rozmýšľať, aby bol iniciatívny a vedel samostatne pristupovať k vedeckým problémom. Dôležité je, aby študenti rozumeli tomu, prečo niečo robia, vedeli výsledky interpretovať a sami rozmýšľali nad tým, ako pokračovať.

Autor: Tomáš Malcher

Byla pro vás vědecká kariéra od začátku jasnou volbou?

Určite to bolo postupné. Už počas štúdia na základnej a strednej škole ma zaujímali prírodné vedy, ale nemala som od začiatku jasnú predstavu, že sa budem venovať vedeckej kariére.

Dôležitá bola pre mňa skúsenosť s vypracovávaním záverečných prác na vysokej škole. Vtedy som začala vidieť, ako výskum funguje a že je to veľmi tvorivý proces.

Postupne som si uvedomila, že si neviem úplne predstaviť prácu, pri ktorej by som každý deň od ôsmej do piatej robila na jednom mieste stále to isté. A práve preto som sa rozhodla pokračovať v doktorskom štúdiu.

Významnou část své vědecké kariéry jste strávila v Norsku. Co vám tato zkušenost přinesla?

V Nórsku som bola od roku 2017 takmer 6 rokov, najprv ako PhD študentka a potom ako postdoktorský výskumník. Bolo to pre mňa veľmi dôležité obdobie, pretože som získala množstvo vedeckých skúseností a mala som možnosť pracovať v medzinárodnom prostredí. Okrem samotného laboratórneho výskumu som sa naučila veľa aj o fungovaní medzinárodných projektov, spolupráci medzi pracoviskami a organizácii vedeckej práce.

Hlavným prínosom boli ľudia, ktorých som stretla, kolegovia, od ktorých som sa mohla učiť a kamarátstva, ktoré dodnes udržiavame. Taktiež som mala možnosť veľa cestovať, či už na konferencie alebo kurzy v rámci práce, alebo vo svojom voľnom čase.

Co vás na vědecké práci baví nejvíce?

Jednoznačne rozmanitosť. Veľmi ma baví, že práca nie je rutinná a že sa v nej strieda množstvo rôznych činností.

Niekedy pracujete v laboratóriu, inokedy analyzujete výsledky alebo pripravujete článok, či projekt. Potom máte výuku, pracujete so študentmi, diskutujete s kolegami. A baví ma tiež to, že sa človek stále učí niečo nové. Neustále sa objavujú nové metódy, poznatky a otázky, na ktoré sa snažíme nájsť odpovede.

Co byste poradila mladým vědcům a vědkyním, kteří se chtějí vydat na vlastní výzkumnou dráhu?

Určite by som im poradila, aby boli iniciatívni a snažili sa navštíviť viacero pracovísk. Aby nezostávali celý čas iba na jednej inštitúcii a nebáli sa získavať nové skúsenosti.

Zahraničná skúsenosť je veľmi cenná, ale nechcela by som, aby to vyznelo tak, že kvalitnú vedu možno robiť iba v zahraničí. Aj v rámci Českej republiky existuje množstvo kvalitných vedeckých pracovísk.

Dôležité je predovšetkým rozširovať si obzory, stretávať nových ľudí a učiť sa z rôznych prostredí.

Co byste si přála, aby si lidé po přečtení tohoto rozhovoru odnesli?

Budem rada, ak tento rozhovor prispeje k tomu, aby sme si aj naďalej udržali presvedčenie o obrovskom význame základného výskumu. Práve z porozumenia základným princípom vznikajú tie najväčšie objavy, ktoré neskôr menia náš každodenný život.

A zároveň by som chcela ukázať, že vedecká práca môže mať rôzne podoby a že aj pri budovaní vedeckej kariéry je možné hľadať rovnováhu medzi prácou a rodinným životom.

Děkujeme za rozhovor a přejeme hodně úspěchů v pokračování výzkumu!

-jo-

Zdroj: FCH VUT

Autor: Tomáš Malcher
Autor: Tomáš Malcher
Vstoupit do fotogalerie

Témata

Související články:
Balistická ochrana nové generace: MobiSHIELD z FCH VUT odolá průbojným střelám a snadno se instaluje
Jak dát plastům druhý (a třetí) život: Výzkum na FCH VUT může změnit třídění a recyklaci
Méně mikroorganismů na povrchu textilie. Odborníci vyvíjejí materiály aktivované světlem
Barevné hodiny odměří bezpečné dávky záření
Betony bez cementu? Stavět lze i tak